Čo je komunitná energia a prečo je dôležitá?
Komunitná energia predstavuje moderný spôsob výroby a spotreby elektriny, kde sa do procesu aktívne zapájajú občania, domácnosti, obce či malé firmy. Namiesto toho, aby bola energia výhradne v rukách veľkých dodávateľov, sa stáva spoločným majetkom a zdrojom priamo pre komunitu.
Takéto riešenie prináša viacero výhod:
● nižšie náklady na elektrinu,
● energetickú nezávislosť od veľkých hráčov,
● lepšie využitie obnoviteľných zdrojov,
● boj proti energetickej chudobe a
● silnejšie prepojenie obyvateľov na lokálnej úrovni.
Fotovoltika je v tomto modeli ideálnym riešením – panely na strechách škôl, obecných budov či rodinných domov dokážu produkovať elektrinu, ktorú si členovia komunity navzájom spravodlivo zdieľajú.
Komunitná energia v slovenskom kontexte
Na Slovensku je koncept komunitnej energie zatiaľ v začiatkoch. Aj keď európska smernica RED II zaviedla pojem energetická komunita, slovenská legislatíva jej rozvoj doposiaľ plnohodnotne nepodporuje.
Obnoviteľné zdroje tvoria približne 17 % energetického mixu Slovenska, pričom solárna energia má veľký nevyužitý potenciál. Národný energetický a klimatický plán si dal za cieľ tento podiel do roku 2030 výrazne zvýšiť – a komunitná energia má v tom zohrávať kľúčovú úlohu.
Príklady dobrých praktík na Slovensku
Hoci ide o relatívne nový trend, už aj na Slovensku vznikajú pilotné projekty.
Jedným z nich je obec Modrovka, kde sa fotovoltické panely nainštalovali na budovu materskej školy. V letných mesiacoch, keď je škola zatvorená, sa vyrobená elektrina využíva na verejné osvetlenie či prevádzku vodární.
Podobné projekty dokazujú, že zdieľanie elektriny je technicky možné a prináša úspory, no bariérou zostáva legislatíva a regulácia.
Pilotný projekt v Modrovke
Obec Modrovka v Trnavskom kraji sa stala priekopníkom komunitnej energie na Slovensku. Na budovu miestnej materskej školy boli nainštalované fotovoltické panely, ktoré počas školského roka vyrábajú elektrinu priamo pre potreby školy. V letných mesiacoch, keď je škola zatvorená, obec smeruje vyrobenú energiu do verejného osvetlenia a vodární.
Tento pilotný projekt ukázal, že zdieľanie elektriny medzi rôznymi obecnými budovami je nielen technicky uskutočniteľné, ale prináša aj významné úspory. Modrovka sa tak stala vzorom pre ďalšie obce, ktoré uvažujú nad podobnými riešeniami.
Iniciatívy v mestách a obciach
Okrem Modrovky sa o podobné projekty zaujímajú aj iné samosprávy. Mestá ako Žilina, Trenčín či Prešov skúmajú možnosti zapojenia fotovoltických systémov na strechách verejných budov a ich zdieľania v rámci energetických komunít.
Niektoré mestá pripravujú štúdie uskutočniteľnosti, iné už testujú menšie pilotné inštalácie. Významným posunom je aj zapájanie občanov – ľudia si uvedomujú, že vďaka spoločným investíciám do obnoviteľných zdrojov môžu získať lacnejšiu a stabilnejšiu energiu, a zároveň posilniť lokálnu nezávislosť.
Čo môžeme prevziať zo zahraničia (Rakúsko, Česko)
Slovensko sa môže inšpirovať aj u svojich susedov.
● Rakúsko je jedným z lídrov v budovaní energetických komunít. Tamojšia legislatíva umožňuje jednoduché zdieľanie elektriny medzi domácnosťami a obcami, čo podporuje rozvoj desiatok projektov. Rakúske komunity často kombinujú fotovoltiku s batériovými úložiskami, aby dokázali lepšie využiť vyrobenú energiu.
● Česko od roku 2023 zaviedlo nový zákon o komunitnej energetike, ktorý uľahčuje zakladanie energetických spoločenstiev. Vďaka nemu vznikajú prvé väčšie projekty v bytových domoch, ale aj v menších mestách.
Tieto príklady ukazujú, že s jasným legislatívnym rámcom a podporou štátu sa komunitná energia môže stať bežnou súčasťou energetického mixu. Slovensko má teda možnosť prevziať osvedčené modely a vyhnúť sa chybám, ktoré iné krajiny už prekonali.
Výzvy, ktoré brzdia rozvoj komunitnej energie
Rozvoj komunitnej energie na Slovensku naráža na viacero prekážok:
● Regulačné obmedzenia – podľa súčasných pravidiel musia mať členovia komunity rovnakého dodávateľa, čo bráni flexibilnému zapájaniu ďalších domácností.
● Technické limity siete – kapacita distribučných sietí je obmedzená a pripájanie nových zdrojov môže byť komplikované.
● Nedostatok podpory – na rozdiel od západnej Európy, kde sú energetické komunity výrazne podporované, Slovensko zatiaľ neponúka dostatočné finančné stimuly ani zjednodušené postupy.
Na čo sa môžeme tešiť: Budúce zmeny po roku 2026
Dobrou správou je, že pripravovaná legislatíva prinesie zásadné zmeny. Od 1. januára 2026 by mal byť zavedený pojem aktívny spotrebiteľ (active consumer) a organizátor zdieľania (sharing organiser).
To otvorí priestor na:
● zapojenie viacerých odberných miest,
● flexibilné zdieľanie vyrobenej elektriny,
● spravodlivejšie rozdelenie nákladov a výnosov,
● posilnenie energetickej nezávislosti obcí a komunít.
Tieto zmeny dávajú slovenským domácnostiam a samosprávam jasný signál – budúcnosť bude patriť energetickým komunitám.
Ako začať komunitnú energiu: praktický návod
Založenie energetickej komunity si vyžaduje plánovanie a koordináciu. Postup možno zhrnúť do niekoľkých krokov:
- Vytvorenie skupiny záujemcov – obec, škola, susedia alebo bytový dom.
- Voľba právnej formy – napríklad družstvo, občianske združenie alebo iný právny subjekt.
- Inštalácia fotovoltiky – na strechy verejných alebo súkromných budov.
- Nastavenie správy a rozdeľovania elektriny – pomocou technických riešení a softvérov.
- Financovanie – využitie eurofondov, programov Ministerstva hospodárstva či spolupráca s bankami.
Praktické príručky, ako je napríklad „Manuál pre zakladateľov energetických komunít“ od SAPI, už dnes poskytujú konkrétne odporúčania a právne rady.
Kroky pri zakladaní energetickej komunity
Založenie energetickej komunity nie je len o inštalácii fotovoltických panelov. Vyžaduje si jasný plán a spoluprácu viacerých členov. Typický postup zahŕňa:
- Zoskupenie záujemcov – obyvatelia bytového domu, obec alebo skupina susedov, ktorí chcú spoločne vyrábať a zdieľať elektrinu.
- Definovanie cieľov – úspora nákladov, využitie strešného potenciálu, posilnenie nezávislosti či zníženie uhlíkovej stopy.
- Výber vhodného miesta pre fotovoltiku – strecha školy, kultúrneho domu, bytovky alebo inej nehnuteľnosti.
- Vypracovanie technickej a ekonomickej štúdie – aby sa preverila návratnosť projektu a možnosti pripojenia do siete.
- Založenie komunity – formálne vytvorenie subjektu a dohoda o rozdelení práv a povinností.
Možné právne formy a organizácia
Legislatíva EÚ pozná pojem energetická komunita ako právny subjekt, ktorý môže mať rôzne formy. Na Slovensku prichádzajú do úvahy najmä:
● Občianske združenie – jednoduchá forma pre menšie skupiny obyvateľov.
● Družstvo – vhodné pre väčšie projekty, kde je viac členov a potrebná je transparentná správa.
● Obec alebo mestská organizácia – samospráva môže byť zakladateľom a manažérom komunity.
Každá forma má svoje výhody aj nevýhody, pričom kľúčové je nastavenie jasných pravidiel fungovania a správy vyrobenej elektriny.
Spôsoby financovania a dotácie
Financovanie je pre väčšinu komunít najväčšou výzvou. Možnosti zahŕňajú:
● Európske fondy – napríklad Modernizačný fond alebo Plán obnovy, ktoré podporujú obnoviteľné zdroje a komunitné projekty.
● Národné dotácie – programy Ministerstva hospodárstva SR alebo SIEA (Slovenská inovačná a energetická agentúra).
● Obecný alebo komunitný rozpočet – časť investície môže priamo zabezpečiť obec alebo členovia komunity.
● Bankové úvery a zelené financovanie – banky čoraz viac ponúkajú zvýhodnené produkty pre udržateľné projekty.
Správna kombinácia grantov, vlastných zdrojov a úverov dokáže zabezpečiť rýchlejší štart a lepšiu návratnosť.
Technické riešenia na zdieľanie energie
Technická stránka komunitnej energie je kľúčová. Základom sú:
● Fotovoltické panely – hlavný zdroj výroby elektriny.
● Inteligentné meranie a riadenie – softvér a smart merače, ktoré sledujú výrobu a spotrebu u každého člena komunity.
● Batériové úložiská – umožňujú vyrovnať rozdiely medzi výrobou počas dňa a spotrebou vo večerných hodinách.
● Virtuálne zdieľanie energie – v budúcnosti bude možné priamo prerozdeľovať elektrinu cez distribučnú sieť bez fyzických obmedzení.
Moderné technológie tak zabezpečia, aby bola vyrobená energia efektívne využitá a spravodlivo rozdelená medzi všetkých členov komunity.
Záver: Komunitná energia ako budúcnosť slovenských domácností a obcí
Komunitná energia je odpoveďou na rastúce ceny energií, klimatické zmeny aj snahu o väčšiu nezávislosť od externých dodávateľov. Slovensko má veľký potenciál v oblasti fotovoltiky a očakávané legislatívne zmeny od roku 2026 môžu tento sektor výrazne naštartovať.
Pre obce, bytové domy aj jednotlivcov ide o príležitosť – získať lacnejšiu a zelenšiu elektrinu, posilniť komunitu a prispieť k udržateľnej budúcnosti.